*27.január 1829,Vyšný Skalník
†28.apríl 1881,Banská Bystrica
Smrť Jánošíkova
Horí ohník, horí na Kráľovej holi. Ktože ho nakládol? — dvanásti sokoli. Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli! Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater; jedna mater mala, v mlieku kúpavala, zlatým povojníčkom[4] bola povíjala. To sa chlapci, to sa jak oltárne sviece, keď idú po háji, celý sa trbliece. Košieľky zelené, striebrom obrúbené, klobúčky obité, orlom podperené; valaška, karabín[5] a pištoliek dvoje: to sa chlapci, to sa, potešenie moje! — Keď vatru rozložia na hronskom pohorí: v dvanástich stoliciach biely deň zazorí. A keď si od zeme chlapci zadupkajú: dvanástim stoliciam žilky zaihrajú. Hoj, a keď nad hlavou palošík im blysne: to až hen v Budíne srdce pánom stisne! Hory, šíre hory — to ich rodné dvory, hole, sivé hole — to ich voľné pole — a na tom Kriváni zámok murovaný: ktože tým pod slnkom voľne žiť zabráni?!… A ten ich kapitán, to je len veľký pán! Perečko beľavé, červený dolomán;[6] keď ide po hore, ako ranné zore, keď ide po lese, celý svet sa träsie! Od Tatier k Dunaju ľudia si šopkajú: Ber, pane, tie dane, však príde rátanie. Ber, vĺčko, však ty to zaplatíš raz kožou! nezvieš skiaď, iba keď zblysne dvanásť nožov: „Stoj! tisíc hrmených!“ — vyskočia desiati — „stoj! — daj Bohu dušu a chlapcom dukáty!“ Nad hlavou paloše, na prsiach pištole: „Sem, pane, tie zdrané slovenské mozole!“ — Od Tatier k Dunaju siroty spievajú: Dajže, Bože, šťastia hôrnemu šuhaju! Šťastia, Bože, šťastia zrána i zvečera, a to takou mierou, ako nám on merá. Merá nám on, merá dukáty z klobúka, červenú angliu[7] od buka do buka. Nad horou na skale perečko sa belie: kloňte sa chalupy, traste sa kaštiele! Bo kohos’ Jánošík na paloš[8] načiara, tomu nespomôžu ani tria cisára; a komu odpíše lístoček trirohý, toho nezachráňa múry do oblohy. Raz junák zapískne — z dvanásť pušiek blyskne; druhý raz zapískne — tisíc chlapcov zvýskne; tretí raz zapískne — šabličky zazvonia zhora od Považia, zhora od Pohronia — a jedným sa hlasom ozvú štyri strany: „My sme u nás doma — my sme tuná páni!“ Horí ohník, horí — nie jak voľakedy — a okolo ohňa desať chlapcov sedí. Sedia oni, sedia, do ohníčka hľädia — do ohníčka hľädia, slovka nepovedia. Len keď bor zašumie, keď vetor zaveje — skočia — zavzdychajú: „Jaj, naše nádeje! Janíčko, Janíčko, ty naše slniečko! Čakáme na teba sťa na ten deň z neba. Svitaj, Bože, svitaj, žeby bolo ráno, aby nás ohrialo slnko maľováno!“ Už vatra dohára jak obetná žiara, a chlapci sťa sochy okolo oltára, sedia oni, sedia do ohníčka hľädia — do ohníčka hľädia, slovka nepovedia. Už plamenček malý, — už len blysk slabušký na nich sťa na hroboch svätojánske mušky; už i ten plamenček pomaly zhasína — už temno, už ticho jak v stred cintorína. A kdesi čo zvolá ako nadzemská moc: „Jánošík lapený! — Šuhajci, dobrá noc!“ — Zahučali hory, zahučali doly — zanôtili chlapci: „Boli časy, boli! Boli časy, boli, ale sa minuli — po maličkej chvíli minieme sa i my! Keď sa my minieme, minie sa krajina, akoby odlomil vŕštek z rozmarína; keď sa my minieme, minie sa celý svet, akoby odpadol z červenej ruže kvet.“
Životopis
Narodil sa 27.januára 1829 v roľníckej rodine otcovi Jurajovi Bottovi a matke Kataríne ako druhorodený syn. Matka mu zomrela, keď mal ešte len trinásť rokov. Jeho prvá škola bola evanjelická ľudová škola v Nižnom Skalníku, jednotriedna s nekvalifikovaným ,,precechtorom’’ a spĺňala iba nenáročnú úlohu: naučiť najzákladnejšie vedomosti. Janka táto škola nijako nepútala a rád chodil ,,poza’’. Vďaka nadaniu a postaveniu sa rozhodol odísť za vzdelaním. Na gazdovstve hospodáril jeho o jedenásť rokov starší brat Michal. Študovať odišiel na latinskú školu do Oždian. V Ožďanoch veľa získať nemohol, bol to typ vtedajších latinských škôl s primitívnou metódou ,,mechanického’’ učenia. 9.septembra 1843 sa zapísal na evanjelické lýceum v Levoči. Už vtedy bol absolventom 6.gymnaziálneho ročníka. V Levoči skončil Botto dva najvyššie gymnaziálne stupne, rétoriku a filozofiu. Po štúdiu v Levoči sa Botto rozhodol pre vtedy menej typické zamestnanie, inžinier- zememerač. Štúdium začal v Pešti roku 1847 a zapísal sa na techniku.Za revolučných okolností pohotovo preložil báseň Nemzeti dal(Národná pieseň)a dal jej názov Pochod. Báseň mala veľký úspech a šírila sa odpismi, kým ju nezhabala polícia. Ale prekladateľa nenašli, odišiel na čas do svojho rodiska. Botto chodil na prázdniny domov za otcom. Cez prázdniny 1850 sa vydal na prax ku krajskému zememeračovi Ladislavovi Horváthovi na katastre obcí Oždian a Husinej. Počas tejto praxe ,,vystruhuje Jánošíkove krpce’’ ako sa neskôr priznáva v listoch Pavlovi Dobšinskému. Pokračuje v letnom semestri 1851,skladá rigorózne skúšky a oprávnene získava titul. V roku 1853 ho na poriadnu zmluvu prijíma zememeračský podnikateľ František Filo na práce v Turci. Botto sa zabýva v Martine do skončenia prác roku 1854.
Potom nasleduje dlhý čas nezamestnanosti. Tento čas pôsobí na Bottu veľmi zle, a preto roku 1855 ,,uteká’’ k inžinerovi Bauerovi ku Zvolenu. Tu býva do júla a od 1.augusta 1856 pracuje u Jána Luptáka do roku 1858.Botto chce dostať zamestnanie pri správe baní, lesov a majetku v Banskej Štiavnici, ale neúspešne. Znovu býva v Martine až do roku 1860. Začiatkom roku preberá v Banskej Bystrici samostatné komasačné práce katastrov a obcí Počúvadlo, Dekýš, Vysoká, Banský Studenec, Žakýľ a Teplá v okolí Banskej Štiavnice. Od 1.mája tu býva a stretáva svojho dávneho kamaráta a spolužiaka z Levoče Pavla Dobšinského ,ktorý je profesorom na štiavnickom lýceu. Dvaja horliví členovia levočskej Jednoty sa po rokoch srdečnej korešpondencie opäť stretávajú. Pavol Dobšinský začne vydávať časopis Sokol. Ale na sklamanie oboch priateľov Pavol Dobšinský po dvoch školských rokoch odchádza na chudobnú faru. Botto 10.júla 1861 posiela už hotovú Smrť Jánošíkovu Jozefovi Viktorínovi do druhého ročníka almachu Lipa, kde v roku 1862 táto báseň po prvý raz vyšla. Na konci roku 1868 dostáva Botto od komorového panstva v Banskej Bystrici rozsiahle práce na Horehroní a ku koncu roku 1870 sa usadzuje natrvalo v Banskej Štiavnici. Rok pred smrťou zozbieral básnik všetky svoje diela do Spevov, kde predstavuje ,,novú’’ no vlastne iba pozmenenú Smrť Jánošíkovu.28.apríla 1881 v Banskej Bystrici náhle zomrel vo veku 52 rokov.
Vplyv Štúrovcov
Asi najviac ho ovplyvnilo štúdium v Levoči. V roku 1832 založil pri levočskom lýceu podľa bratislavského vzoru Slovenskú spoločnosť Michal Hlaváček, v ktorej si národne uvedomelí študenti doplňovali vedomosti hlavne zo slovenskej gramatiky, literatúry a histórie. Učili sa samostatne vystupovať, na spoločné zasadnutia prinášali vlastné náučné a beletristické práce a sami ich posudzovali. Väčšinou sa zaoberali poéziou. To vysvetľuje Bottov neskorší vzťah k poézii a jeho zameranie na básnické skladby, no básnicky sa začal prejavovať už v Levoči. Tvorba Ján Botto bol reprezentantívnym básnikom Jednoty a tu sa ukázalo Bottovo nadanie, keď prispieval do študentských rukopisných zábavníkov Život, Holubica a Považie. Do časopisov prispieval pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M – ski).Pseudonym si vybral podľa vrchu nad jeho rodiskom. Až do svojho odchodu z Levoče roku 1847 patril k najusilovnejším účastníkom Jednoty. Jeho prvá tlačená báseň Hrob vyšla v časopise Orol tatranský. Neskôr prispieval do časopisov Sokol a Orol. Čerpal zľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošíkova. Zaujímal sa aj aktuálnymi dobovými otázkami. Písal aj vlastenecké a príležitostné básne. Vzdal hold Kollárovi a Sládkovičovi. Zbieral ľudovú slovesnosť a prekladal slovenskú a maďarskú poéziu.
Diela
Pôsobenie Alegorické skladby 1846-účasť na založení rukopisného časopisu levočských študentov
- 1846-Svetský víťaz Holubica s prílohou Sokol
- 1846-Povesti slovenské 1851-60-krátkodobé zememeračské
- 1846-Báj na Dunaji práce na Pohroní, v Gemeri a
- 1847-K mladosti Turci
- Poklad Tatier 1860-70-pôsobil v Banskej Štiavnici,
- Obraz Slovenska kde vykonával komasačné práce Skladby 1870-81-pracovník komorného panstva, Banská Bystrica
- 1846-Pieseň Jánošíkova
- 1858-Krížne cesty
- 1862-Smrť Jánošíkova
- o Alžbete Báthoryčke- ostala v rukopise Ľudové povesti
- 1846-Báj na Dunaji
- Báj Maginhradu
- Báj Turca
- Povesť bez konca Balady
- Dva hroby
- Z vysokých javorov lístočky padajú
- Tajný šuhaj
- Práčka na Rimave
- Rimavín
- Žltá ľalia
- Ctibor
- Margita a Besná
- Lucijný stolček Vlastenecké a príležitostné básne
- Vojenské piesne
- Duma nad Dunajom
- K holubici
- Ohlas na ,,Hlas z Martina“,6.lipeň
- 1861-Ku dňu 6.mája(vítanie martinského memorandového zhromaždenia)
- 4.august 1863,pri príležitosti vzniku Matice slovenskej
- Nad mohylou J. Kollára
- Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu
- Nad hrobom Sládkovičovím pri sadení lipy
- K hodom slávy
- 12.január 1870
- Vrahom
- vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtačiarenského učeného spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej Ďalšie
- 1880-Spevy Jána Bottu
- Ohlas ukrajinskej dumky
- Krakoviaky
- Pochod juhoslovanský
- Ohlas srbskej piesne
- Čachtická pani
Význam dnes
Tvorba Ján Botto má aj v dnešnej dobe mimoriadny význam, pretože sa dotýka základných ľudských hodnôt, ktoré sú aktuálne bez ohľadu na čas či spoločenské podmienky. Hoci jeho diela vznikli v období slovenského romantizmu, ich posolstvo je nadčasové a dokáže osloviť aj moderného človeka žijúceho v úplne odlišnom svete.
Jedným z hlavných prínosov jeho tvorby je dôraz na slobodu a spravodlivosť. V jeho najznámejšom diele Smrť Jánošíkova vystupuje hrdina, ktorý sa vzoprie nespravodlivému systému a bojuje za práva slabších. Tento motív je veľmi aktuálny aj dnes, pretože aj súčasná spoločnosť čelí rôznym formám nespravodlivosti, nerovnosti či útlaku. Botto nám ukazuje, že boj za správnu vec má zmysel, aj keď je spojený s obetou.
Ďalším dôležitým aspektom je posilňovanie národnej identity a hrdosti. V čase globalizácie a rýchlych zmien sa často stáva, že ľudia strácajú kontakt so svojimi koreňmi. Botto vo svojich dielach zdôrazňuje význam slovenského národa, jeho tradícií, jazyka a kultúry. Pripomína, že poznať svoju minulosť je dôležité pre budovanie budúcnosti a že národná identita je súčasťou osobnej identity každého človeka.
Veľmi silným prvkom jeho tvorby je aj myšlienka nesmrteľnosti ideálov. Aj keď hlavný hrdina zomiera, jeho myšlienky a hodnoty pretrvávajú. Tento motív je dôležitý aj dnes, pretože ukazuje, že pravda, dobro a spravodlivosť nemôžu byť úplne potlačené. Dáva ľuďom nádej, že aj malé činy môžu mať dlhodobý význam a ovplyvniť budúcnosť.
Botto zároveň učí odvahe a morálnej pevnosti. Jeho hrdinovia sú často tragickí, ale majú silný charakter a držia sa svojich princípov aj v ťažkých situáciách. V dnešnej dobe, keď sú ľudia často vystavení tlaku spoločnosti, médií či okolia, je takýto príklad veľmi cenný. Ukazuje, že zostať verný svojim hodnotám je dôležitejšie než prispôsobiť sa za každú cenu.
Jeho tvorba má význam aj v oblasti umenia a kultúry. Dodnes inšpiruje spisovateľov, básnikov, výtvarníkov či divadelníkov. Je súčasťou školského vzdelávania, čím pomáha formovať kultúrne povedomie mladých generácií. Zároveň rozvíja schopnosť vnímať symboly, emócie a hlbšie významy textu, čo je dôležité pre kritické myslenie.
Nemenej dôležitý je aj jeho vzťah k prírode a citom. Botto často využíva prírodu ako symbol a zároveň ako priestor pre vyjadrenie emócií. V dnešnej rýchlej, technologickej dobe, kde ľudia trávia veľa času online, jeho tvorba pripomína potrebu spomaliť, vnímať svet okolo seba a zamýšľať sa nad vlastným životom.
V neposlednom rade jeho diela vedú k zamysleniu nad zmyslom života, smrti a odkazu človeka. Ukazujú, že aj keď je život pominuteľný, hodnoty, ktoré človek zastáva, môžu pretrvať a ovplyvniť ďalšie generácie
Zaujímavosti
- Väčšinu života prežil mimo veľkých centier (žil skôr pokojne a „v ústraní“)
- Nebol známy veľkými verejnými prejavmi ani vystupovaním
- Jeho každodenný život bol veľmi rutinný a nenápadný
- Uprednostňoval písanie a premýšľanie pred spoločenským životom
- Nemal výrazné konflikty ani škandály v osobnom živote
- Nezanechal veľa autobiografických informácií – jeho osobnosť je skôr „skrytá“
- V priateľstvách bol skôr vyberavý a nie príliš otvorený .
- Jeho život pôsobí v porovnaní s inými štúrovcami menej dramaticky
- Väčšinu času trávil prácou a literárnou tvorbou, nie cestovaním či dobrodružstvami
- Dožil sa relatívne pokojného a stabilného života bez veľkých zvratov
- Ján Botto bol najmladší štúrovský básnik
Znaky jeho básní
Básne Ján Botto patria do obdobia romantizmu a preto sa vyznačujú silným dôrazom na city, predstavivosť a vnútorný prežívaný svet človeka. Typické je, že autor nepopisuje realitu iba priamo, ale ju často zobrazuje cez symboly, obrazy a skryté významy, ktoré si čitateľ musí sám vysvetliť. Veľmi dôležitým znakom jeho tvorby je využívanie ľudových motívov – inšpiroval sa slovenskými povestiami, legendami a folklórom, ktoré prepracoval do umeleckej podoby, čím jeho diela získali národný charakter.
Jeho básne sú často pochmúrne a tragické, pričom sa v nich objavujú motívy smrti, osudu a nevyhnutnosti tragického konca. Postavy v jeho dielach nie sú len konkrétne osoby, ale často predstavujú symboly, napríklad symbol národa alebo jeho utrpenia. Výrazný je aj kontrast medzi dobrom a zlom, kde sa hrdinovia stretávajú s nespravodlivosťou, utrpením alebo neodvratným osudom.
Botto veľmi často pracuje s melancholickou atmosférou, ktorá vytvára pocit smútku, osamelosti alebo beznádeje. Zároveň však jeho tvorba obsahuje aj prvky hrdinstva a vzbury, najmä ak ide o postavy ako Jánošík, ktorý sa stal symbolom boja proti útlaku. Jazyk jeho básní je bohatý na prirovnania, metafory a rôzne básnické obrazy, ktoré zvyšujú umeleckú hodnotu textu a robia ho obraznejším.
Dôležitým znakom je aj rytmus a rým, ktoré sú typické najmä pre jeho balady, kde sa striedajú pokojnejšie a dramatické pasáže, čím vzniká napätie. V jeho tvorbe je cítiť silný vzťah k národu a histórii, pričom básne často nesú aj hlbší význam – nielen rozprávajú príbeh, ale zároveň vyjadrujú myšlienky o slobode, spravodlivosti a osude slovenského národa.
Zdroje: https://www.senior.sk/jan-botto-najmladsi-sturovsky-basnik/
https://referaty.aktuality.sk/jan-botto/referat-26289
https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Botto
https://www.zones.sk/studentske-prace/osobnosti-zivotopisy/34783-jan-botto
https://chatgpt.com/c/69d7ddeb-dcd4-8328-ae52-2425c65d5787
Jakub Cviček, Benjamín Gaňa, Viliam Poláček